Správy o víne siahajú ďaleko za hranice historických čias. Prvé zmienky o divom viniči sú zo začiatku treťohôr. Usudzuje sa tak podľa skamelín nájdených nielen územiach kde sa vinič stále pestuje ale aj na ďalekom severe, v Grónsku, na Islande aj na Aljaške.
Za jeden z prvých pôvodných domovov viniča sa označuje Predná Ázia alebo Zakaukazsko. Najstaršia zdokumentovaná výroba vína pochádza z Gruzínska, kde sa víno vyrábalo tzv. „katechinskou metódou“ 6000 rokov pred n. l. Z týchto končín sa vinič postupne šíril do Sýrie a Palestíny a odtiaľ do Egypta (3000 rokov pred n.l). Do Grécka ho preniesli Fénický obchodníci cez ostrovy Kréta, Naxos a Chios (1200 rokov pred n.l.). Grécky kolonisti ho rozšírili do Španielska, Francúzska a na Sicíliu (800 rokov pred n.l.) . Rímske légie počas svojich vojenských výprav vinič postupne vysádzali v obsadených európskych územiach. Vinohradníctvo sa šírilo povodím a údolím rieky Rhôny, od Grécka údolím riek Macedónsku a Srbsku ku Dunaju až na západ.
Za zakladateľa vinohradníctva v Podunajskej oblasti (Slovensko a Južná Morava) sa považuje Marcus Aurélius Probus (278 - 282 pred n. l.). V tomto čase boli rímske légie na území Slovenska v lokalitách Bratislava, Devín, Stupava a Trenčín. Najstaršou vinohradníckou obcou je Bratislava a čom svedčia aj písomné doklady z rokov 997 - 1038 n. l. V stredoveku rozširovali pestovanie viniča najmä kláštory. Doležitým medzníkom v pestovaní viniča na Slovensku bol vpád Tatárov, po ktorom vyľudnené kraje osídľovalo obyvateľstvo nemeckej národnosti (1242 n.l.).
Najväčší rozmach dosiahlo vinohradníctvo v 18. a 19. storočí, keď plocha vinohradov na Slovensku dosahovala asi 20 000 hektárov. Po 2. svetovej vojne došlo ku kolektivizácii súkromných vinohradov do štátnych drustiev (1948 n.l.). Výrobu vína prevzali štátne Vinárske závody.
- Prihlásiť sa alebo Zaregistrovať sa ku komentovaniu článku
